NOTÁRSKY ÚRAD

• osvedčenie pravosti podpisu - legalizácia (a s tým súvisiace poskytnutie rôznych vzorov tlačív: splnomocnenie, čestné vyhlásenie a pod.)
• osvedčenie správnosti odpisu alebo fotokópie listiny - vidimácia
• registrácia prvopisu listiny v Notárskom centrálnom registri listín
• vydávanie výpisov z Obchodného registra

Na žiadosť účastníka notár osvedčuje skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre uplatnenie práv, alebo ktorými by mohli byť spôsobené právne následky. Notár pri osvedčovacej činnosti nezodpovedá za obsah právneho úkonu, zodpovedá len za správne a pravdivé opísanie osvedčovaných skutočností.

Notár vydáva najmä osvedčenia:

• osvedčenie pravosti podpisu - legalizácia
• osvedčenie správnosti odpisu alebo fotokópie listiny - vidimácia
• osvedčenie o tom, že je niekto na žive
• osvedčenie o tom, že bola predložená listina a kedy sa tak stalo
• osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva/práva vecného bremena k nehnuteľnostiam
• osvedčenie o priebehu valných zhromaždení a zasadaní právnických osôb
• osvedčenie o splnení podmienok pre zápis do registra určených právnických osôb
• osvedčenie iných právne významných skutočností (osvedčenie priebehu deja, osvedčenie losovania)
• o protestácii zmeniek
• o iných skutočnostiach

Registrácia listiny v Notárskom centrálnom registri listín (NCRls) zabezpečí jej nezničiteľnosť a umožní prístup k nej všetkým osobám, ktorú žiadateľ uvedie ako oprávnené osoby, veľkou výhodou je, že oprávnená osoba má prístup k listine na ktoromkoľvek notárskom úrade v SR

spisovanie zmlúv a dohôd vo forme notárskej zápisnice (verejné listiny) a s tým súvisiace:

• podanie oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad do katastra nehnuteľností
• podanie elektronického návrhu na vklad do katastra nehnuteľností
• zastupovanie v katastrálnom konaní
• zriadenie notárskej úschovy kúpnej ceny

osvedčovanie pravosti podpisov na zmluvách (súkromných listinách - nespísaných notárom)

• spisovanie závetu, listiny o vydedení, vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného predpisu a odvolanie týchto právnych úkonov
• registrácia závetu, listiny o vydedení, vyhlásenia o voľbe práva podľa osobitného predpisu a odvolania týchto právnych úkonov v Notárskom centrálnom registri závetov
• spisovanie dohody o zúžení alebo rozšírení zákonom stanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov
• spisovanie dohody o vyhradení vzniku bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku dňu zániku manželstva
• spisovanie dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva alebo po súdnom zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva
• poradenstvo v oblasti prejednania novoobjaveného dedičstva, lustrácie nehnuteľného majetku poručiteľa a spísanie návrhu na prejednanie novoobjaveného dedičstva

• úschova peňazí
• úschova listín (závetov, listín o vydedení) okrem listín, ktorých obsah notár nemôže posúdiť
• úschova listinných cenných papierov

• registrácie oznámenia o dobrovoľnej dražbe, zmeny v oznámení o dražbe (dodatok), oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby, oznámenia o upustení od dražby, oznámenia o zmarení dražby, oznámenia o neplatnosti dražby, oznámenia o konaní opakovanej dražby,
• osvedčenie priebehu dobrovoľnej dražby
• zriadenie notárskej úschovy výťažku dobrovoľnej dražby

• poskytovanie právneho poradenstva
• spisovanie iných listín (návrhy, podania, žiadosti, potvrdenia, vyhlásenia, splnomocnenia)
• zastupovanie v katastrálnom konaní
• zastupovanie v súvislosti so správou majetku fyzických a právnických osôb

• spisovanie zmluvy o pôžičke, zmluvy o zriadení záložného práva na hnuteľné alebo nehnuteľné veci, ručiteľského vyhlásenia, zmluvy o prevzatí dlhu, zmluvy o postúpení pohľadávky, zmluvy o pristúpení k záväzku, dohody o uznaní záväzku, dohody o urovnaní
• spisovanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu
• registrácia záložného práva k hnuteľným veciam v Notárskom centrálnom registri záložných práv
• podanie oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľným veciam do katastra nehnuteľností
• spisovanie a podanie elektronického návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľným veciam do katastra nehnuteľností

• založenie obchodnej spoločnosti (zakladateľská listina, spoločenská zmluva)
• založenie družstva (osvedčenie priebehu ustanovujúcej členskej schôdze družstva)
• zmluvy o zlúčení obchodných spoločností
• osvedčenie priebehu valných zhromaždení obchodných spoločností
• osvedčenie rozhodnutia jediného spoločníka alebo jediného akcionára vykonávajúceho pôsobnosť valného zhromaždenia
• vydávanie výpisov z obchodného registra

Prejednanie dedičských vecí na základe poverenia vydaného Okresným súdom Banská Bystrica

Pri osvedčení pravosti podpisu (legalizácii) –je nutná prítomnosť osoby, ktorej podpis sa osvedčuje pred notárom (zamestnancom notára) a predloženie jej platného úradného dokladu totožnosti.

Osvedčenie pravosti podpisu zákon umožňuje vykonať dvoma spôsobmi, a to:

• účastník listinu pred notárom vlastnoručne podpíše
• účastník pred notárom vyhlási, že uznáva svoj podpis na listine za vlastný

Pri osvedčení zhody kópie (odpisu) listiny s originálom (vidimácii) - môže listinu predložiť ktokoľvek. Potrebné predložiť originál a jej fotokópiu (tú môžeme vyhotoviť aj priamo na notárskom úrade)

Pokiaľ sa jedná o osvedčenie podpisov a listín, ktoré sa majú použiť v CUDZINE, je potrebné, aby osvedčenie - legalizáciu alebo vidimáciu vykonal osobne notár, nie zamestnanec notára.

Notárske poplatky za osvedčenie podpisu a listiny sú vedené v záložke cenník.

Notár disponuje mobilnou kanceláriou, ktorá mu umožňuje vykonať úkon aj na mieste samom (napríklad osvedčovanie priebehu valných zhromaždení, osvedčovanie podpisov, priebehu dobrovoľných dražieb a pod.)

Od 01. 05. 2021 v súlade so zákonom č. 68/2021 Z.z. na konanie o potvrdení vydržania je miestne príslušný súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, teda notár už nemôže vydať osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v súlade s § 63 zákona č. 323/1992 Zb. (notársky poriadok), ktorý bol zo zákona vypustený. V prípade potreby usporiadať vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním Vám odporúčame obrátiť sa na niektorého z advokátov zapísaných v zozname advokátov (www.sak.sk), ktorí Vám poskytnú právnu pomoc v súvislosti s prípravou a podaním návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania a prípadne Vás aj môžu zastupovať v takom konaní pred súdom.

Procesné náležitosti
Konanie o potvrdení vydržania je upravené v zákone č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov - ôsma hlava - § 359a a nasledovné.

Zavŕšenie vydržania
Zavŕšením vydržania je nadobudnutie vlastníctva. Ide o spôsob nadobudnutia vlastníctva na základe „iných skutočností ustanovených zákonom" (§ 132 ods. 1 OZ). Týmto spôsobom možno vlastníctvo nadobudnúť, len ak tieto zákonom predvídané skutočnosti nastanú, teda, sú výsledkom oprávnenej držby a nie cieľom. K nadobudnutiu vlastníctva dochádza zo zákona, ale vyžaduje sa jeho deklarovanie úradným orgánom na to stanoveným. V sporných prípadoch, ale aj v nesporových, kde je podaný návrh na súd, rozhoduje o tom súd. Podľa tohto ustanovenia, „návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem".

Na počkanie poskytujeme úradné výpisy z obchodného registra na ktorýkoľvek subjekt zapísaný v obchodnom registri na celom území Slovenskej republiky

AKO ZÍSKAM VÝPIS Z OBCHODNÉHO REGISTRA:

• stačí poslať Vašu žiadosť e-mailom na adresu zora.belkova@notar.sk alebo zora.belkova@belkovanotar.sk. Vo Vašej žiadosti uveďte názov a IČO spoločnosti, ktorej výpis z obchodného registra požadujete, počet výpisov ako i Vaše meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu ako žiadateľa o výpis (žiadateľom je vždy fyzická osoba, nie právnická osoba). Písomnú žiadosť u notára podpíšete až pri vyzdvihnutí hotového výpisu
• pri Vašej osobnej návšteve úradu vyplníme žiadosť o vydanie elektronického výpisu s údajmi požadovanej spoločnosti a výpis si ihneď môžete prevziať

CENA za vydanie elektronického výpisu z obchodného registra u notára je uvedená v záložke cenník.

Prevod nehnuteľností prostredníctvom notára je v súčasnosti najbezpečnejším spôsobom nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti. Zriadením notárskej úschovy kúpnej ceny sú chránené práva a oprávnené záujmy všetkých zmluvných strán a zabezpečená maximálna miera právnej istoty do doby, pokiaľ dôjde k zápisu vlastníckeho práva na katastrálnom úrade.

Notár je odborníkom na právo nehnuteľností a zaručuje teda profesionálnu úroveň pre vyhotovenie príslušných zmlúv a podkladov k prevodu.

Na rozdiel od zmlúv, ktoré spisujú realitné kancelárie, advokáti alebo samotní účastníci je zmluva o prevode nehnuteľností spísaná vo forme notárskej zápisnice verejnou listinou a ako taká je silným dôkazným prostriedkom v prípade súdneho sporu.

Zároveň notár za zmluvu v plnej miere zodpovedá a kataster ju nie je oprávnený skúmať (s výnimkou preskúmania či je v súlade s katastrálnym operátom).

Vo forme notárskej zápisnice spisujeme kúpne, darovacie, zámenné zmluvy, dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zmluvy o zriadení alebo zrušení práva vecného bremena, záložné zmluvy k nehnuteľnostiam alebo dohody o vyporiadaní nehnuteľného majetku nadobudnutého do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Poskytneme vám kompletné právne poradenstvo spojené s prevodom a nadobudnutím nehnuteľností.

Súčasne so spísaním zmluvy vo forme notárskej zápisnice zabezpečujeme podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva, záložného práva alebo vzniku, zániku vecného bremena do katastra nehnuteľností a to elektronicky, čím účastníkom zmluvy ušetríme čas a správne poplatky.

Porovnanie poplatkov je uvedené v záložke cenník.

Účastníci zmluvy nemusia ísť na kataster s papierovým podaním a čakať na poradie v podateľni, správne poplatky za účastníkov uhradí notár prevodom na účet okresného úradu, katastrálny odbor.

Notár sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu, ak vypracoval zmluvu, pri ktorej dôsledne neoveril totožnosť zmluvných strán.

Na požiadanie Vám vypočítame výšku notárskeho poplatku za spísanie notárskej zápisnice - zmluvy.

Dedičské konanie je súdnym konaním.

Notár je vo funkcii súdneho komisára poverený súdom k prejednaniu dedičstva. Je to jediný prípad, kedy si pre notársku službu nemôžete notára vybrať.

Notárovi je prejednanie dedičstva pridelené súdom podľa vopred stanoveného rozvrhu, a to z dôvodu nestrannosti a objektivity súdneho rozhodovania.

Konanie o dedičstve sa začína bez návrhu na základe úmrtného listu, ktorý súdu zašle matrika. Príslušnosť súdu je daná posledným trvalým bydliskom poručiteľa.

V dedičskom konaní notár ako prvého kontaktuje osobu, ktorá ako vystrojiteľ pohrebu poručiteľa je uvedená na úmrtnom liste. S touto osobou notár spíše Zápisnicu o predbežnom vyšetrení dedičstva, v ktorej sa uvedú údaje o dedičoch a o majetku poručiteľa.

Pravidlá dedenia ustanovuje Občiansky zákonník.

Dedí sa zo zákona alebo podľa závetu, ale je možná aj kombinácia dedenia zo zákona aj zo závetu.

Závetný dedič má prednosť pred dedičom zo zákona, výnimkou sú však potomkovia závetcu, takzvaní neopomenuteľní dedičia.

Dedí sa majetok alebo jeho časť, pričom do výšky ceny nadobudnutého dedičstva na dedičov prechádzajú aj dlhy poručiteľa.

Dedičstvo možno tiež odmietnuť, v takom prípade dedičský nárok prechádza na potomkov toho, kto dedičstvo odmietol. Dedičstvo možno odmietnuť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným na súd. Možno tak urobiť do 1 mesiaca odo dňa, keď bol dedič súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nie je možné odvolať.

Odmietnutie dedičstva nie je totožné so vzdaním sa dedičstva v prospech niektorého spoludediča.

V prípade ak dedič dedičstvo odmietne, do dedenia nastupujú jeho právni nástupcovia.

Vyporiadanie dedičstva sa väčšinou rieši dohodou dedičov, ktorá musí byť uzavretá pred notárom, pri uzatváraní takejto dohody sa môže dedič vyjadriť tak, že z dedičstva si uplatňuje svoj zákonný dedičský podiel, alebo že z dedičstva nepožaduje žiadny majetok alebo že si žiada vyplatiť svoj zákonný dedičský podiel od spoludediča nadobúdajúceho dedičstvo poručiteľa.

Pri dedení zo zákona sa podľa občianskeho zákonníka rozlišujú dedičia v štyroch dedičských skupinách.

1. V prvej dedí manžel a deti, rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, ak nededia ani tieto deti, dedia ich potomkovia.
2. Ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a spolužijúce osoby (osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu 1 roka pred smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa), a to rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.
3. Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (synovci, netere poručiteľa).
4. Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti (strýkovia, tety poručiteľa).

Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

Na požiadanie Vám vypočítame výšku notárskeho poplatku za prejednanie dedičstva.

Spísaním závetu môžete pre prípad svojej smrti vyriešiť svoje majetkové záležitosti a predísť tak následným majetkovým sporom medzi dedičmi. Najmä osoby, ktoré nemajú manžela alebo potomkov (deti, vnuci, pravnuci), by mali byť informované o tom, kto po nich bude zo zákona dediť a prípadne by mali zvážiť, či nespísať závet.

Pokiaľ Vám závet spíše notár formou notárskej zápisnice, zostáva originál závetu bezpečne uložený u notára. Po spísaní závetu do notárskej zápisnice je notár povinný zabezpečiť jeho registráciu v Notárskom centrálnom registri závetov, ktorý vedie Notárska komora Slovenskej republiky. V dôsledku toho sa nemôže stať, že závet sa stratí, pretože v konaní o dedičstve každý notár ako súdny komisár je povinný zistiť, či poručiteľ nezanechal závet zaregistrovaný v Notárskom centrálnom registri závetov.

Aj maloletý, ktorý dovŕšil pätnásty rok, môže zriadiť závet vo forme notárskej zápisnice.

Notársku zápisnicu môže spísať ktorýkoľvek notár.

Oproti iným spôsobom zriadenia závetu, ktoré zákon pripúšťa (holografný – vlastnoručný, alografný – v prítomnosti svedkov), je tak v prípade spísania závetu formou notárskej zápisnice najvyššou možnou mierou zaručené, že dedičstvo bude skutočne podľa vôle závetcu prejednané.

Pri dedení má závetný dedič prednosť pred dedičom zo zákona, jedinou výnimkou sú potomkovia závetcu, ktorí majú nárok na zákonom stanovený diel z dedičstva.

Závet možno kedykoľvek zmeniť alebo odvolať. Ak nechcete, aby po Vás dedil Váš potomok a ak sú pre to zákonom stanovené dôvody, je potrebné spísať listinu o vydedení. Jedná sa o spísanie formálne a obsahovo náročnej listiny a preto najmä v takomto prípade je vhodné nechať si listinu o vydedení spísať notárom.

Formálne náležitosti závetu

Každý závet musí obsahovať:

1. údaje o poručiteľovi - meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, trvalé bydlisko,
2. údaje o závetných dedičoch - meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko,
3. určenie vecí a práv, ktoré majú závetným dedičom pripadnúť alebo určenie podielov z dedičstva, ktoré majú dedičia nadobudnúť; ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že podiely sú rovnaké,
4. deň, mesiac a rok, kedy bol závet podpísaný,
5. vlastnoručný podpis poručiteľa.

Spísanie závetu osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, je nevidomá alebo nepočujúca

1. Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Poručiteľ musí pred svedkami potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok, pisateľ nesmie byť zároveň predčitateľom.

   Listina musí obsahovať:

   • údaj o tom, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať,
   • kto listinu napísal,
   • kto listinu nahlas prečítal,
   • akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu,
   • podpisy svedkov.
2. Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.
3. Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči.

   Listina musí obsahovať:

   • údaj o tom, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, - kto listinu napísal,
   • kto listinu nahlas prečítal,
   • akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu,
   • opis skutočnosti, že obsah listiny bol po spísaní pretlmočený do znakovej reči, - podpisy svedkov.

Zrušenie závetu

Závet môže poručiteľ zrušiť:

1. odvolaním závetu, listina o odvolaní musí mať formu, aká je potrebná pre zriadenie závetu, vždy musí obsahovať deň, mesiac, rok, kedy listinu o odvolaní závetu poručiteľ podpísal, závet však nemusí byť odvolaný v listine spísanej v tej istej forme ako bol spísaný.
2. zriadením nového platného závetu, pokiaľ predchádzajúci závet nemôže popri neskoršom obstáť,
3. zničením listiny, na ktorej bol závet napísaný. Poplatky za spísanie závetu sú uvedené v záložke cenník

Notár prijíma do úschovy:

• listiny ako napríklad závety, listiny o vydedení
• peniaze, listinné cenné papiere

Notár môže prijať do úschovy peniaze, aby ich vydal zložiteľom určenému príjemcovi, ak oprávnený splní určené podmienky do stanovenej doby (napr. predloží list vlastníctva so zápisom nového majiteľa a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva).

O zriadenie notárskej úschovy je možné požiadať ktoréhokoľvek notára. Po oznámení čísla účtu notára prevedie kupujúci peňažné prostriedky na tento účet. O zložení kúpnej ceny spíše notár notársku zápisnicu. Notárska zápisnica obsahuje aj presné podmienky, po ktorých splnení vydá notár kúpnu cenu predávajúcemu.

Poplatok za zriadenie notárskej úschovy sa určí podľa vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov je uvedený v záložke cenník

Notárska úschova chráni pred exekútorom

V porovnaní s notárskou úschovou, pri vinkulácii môže vzniknúť problém, ak je na kupujúceho začatá exekúcia. V tomto prípade môže exekútor siahnuť na finančné prostriedky zložené kupujúcim na vinkulovanom účte a tento účet exekútor zablokuje rovnako ako bežný bankový účet. Notárska úschova kúpnu cenu pred exekútorom uchráni.

Ak teda budete kupovať alebo predávať nehnuteľnosti, notár môže okrem spísania kúpnej zmluvy tiež prevziať kúpnu cenu do notárskej úschovy a zaistiť tak pre obe zmluvné strany bezpečný spôsob jej úhrady. Výhody využitia notárskej úschovy peňazí sú zrejmé – predávajúci tak vylučuje riziko, že by mu nebola kúpna cena v plnej výške zaplatená a kupujúci neriskuje odovzdanie peňazí pred zápisom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Notár je osobou k uloženiu peňazí dostatočne dôveryhodnou, čo je dané jeho zákonnými a evidenčnými povinnosťami kontrolovanými orgánmi notárskej samosprávy a je tiež dostatočne poistený na prípadné riziká. Spísanie kúpnej zmluvy a prevedenie úschovy peňazí za účelom úhrady kúpnej ceny sú úkony natoľko súvisiace, že je vhodné, aby ich vykonala jedna osoba – notár.

Neďaleko sídla nášho notárskeho úradu v EUROPA SHOPPING CENTER sa nachádzajú pobočky viacerých bánk (SLSP, a.s. , Tatra banka, a.s., VÚB, a.s. , Uni Credit Bank, ČSOB, a.s. , mBank ) t.j. je možné podpísať zmluvy o prevode, priamo vložiť peniaze na účet notárskej úschovy a následne od notára obdržať zápisnicu o prijatí týchto peňazí za určených podmienok do notárskej úschovy za účelom vydania určenej osobe.

Najefektívnejší spôsob, ako zaistiť vrátenie požičaných peňazí, je pre veriteľa notárska zápisnica, v ktorej dá dlžník súhlas k priamej exekúcii. Obsahom notárskej zápisnice je záväzok dlžníka, že v stanovenej lehote riadne splní svoje záväzky voči veriteľovi pod hrozbou následnej exekúcie jeho majetku. Takáto notárska zápisnica je listinou, na základe ktorej možno exekútora priamo požiadať o exekúciu na majetok dlžníka. V prípade nesplatenia pôžičky tak nie je treba pred exekúciou absolvovať spravidla zdĺhavé súdne konanie, v ktorom je dlžníkovi najskôr uložená povinnosť dlh zaplatiť a až potom možno pristúpiť k exekučnému konaniu. Často tak môže byť na vymáhanie peňazí už neskoro. Dohodu je vhodné spísať najneskôr pri odovzdaní peňazí, ale tiež je možné uzavrieť ju i ohľadne pohľadávky, ktorá je už splatná a veriteľ je ochotný poskytnúť dlžníkovi ku splateniu dodatočnú lehotu.

Na požiadanie Vám vypočítame výšku notárskeho poplatku za spísanie notárskej zápisnice - exekučného titulu.

Záložná zmluva je jednou z možností, ako zaistiť pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi. Zálohom môžu byť nehnuteľné veci, hnuteľné veci a iné práva majetkovej povahy.

Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv, s výnimkou registrácie záložných práv k nehnuteľnostiam, ochranných známkam, patentom).

Notár na základe žiadosti zaregistruje záložné právo; až zaregistrovaním záložného práva v Notárskom centrálnom registri záložných práv vzniká záložné právo.

Register záložných práv slúži nielen k povinným zápisom záložných práv, ale je možné v ňom i vyhľadávať. U ktoréhokoľvek notára je možné zistiť, či určitá vec je alebo nie je založená v prospech veriteľa a predísť tak riziku kúpy založenej veci. Veriteľ môže totiž pri zmene vlastníka uplatniť svoje záložné právo na novom majiteľovi a ten by ťažko mohol argumentovať tým, že o záložnom práve nevedel. Takáto opatrnosť sa môže vyplatiť najmä pri kúpe veci vyššej hodnoty, napríklad staršieho automobilu.

Notárske poplatky sú nasledovné sú uvedené v záložke cenník

Hlavým cieľom elektronického notárskeho archívu listín je umožniť občanom, fyzickým a právnickým osobám zaregistrovať si dôležitú listinu na jednom notárskom úrade a získať jej osvedčený odpis kedykoľvek neskôr na ľubovoľnom notárskom úrade.

Je určený pre fyzické a právnické osoby, ktoré potrebujú rýchly prístup k svojim listinám a dokumentom bez ohľadu na čas a miesto, kde sa nachádzajú. Taktiež je určený osobám, ktoré potrebujú v reálnom čase odovzdať/zverejniť určitý dokument inej osobe kdekoľvek na Slovensku.
Elektronický archív obsahuje kópie originálov listín v naskenovanej podobe. Spolu s listinou sú uložené aj informácie popisujúce kde, kedy, kým a na ako dlho bola listina archivovaná, údaje určujúce osoby oprávnené k nej pristupovať a informácie definujúce podmienky vydania osvedčeného odpisu listiny.

Fyzická osoba, resp. zástupca právnickej osoby môže zaregistrovať listinu do elektronického archívu prostredníctvom ním zvoleného notárskeho úradu tak, že prinesie originál listiny a požiada o jej zaregistrovanie do systému.

Registráciu notárskej zápisnice vykonáva notársky úrad automaticky po jej spísaní a podpísaní účastníkmi.

Počet listín, ktorý môže fyzická alebo právnická osoba zaregistrovať v Elektronickom archíve nie je obmedzený.

Podnikatelia využívajú archív predovšetkým na ukladanie a sprístupňovanie notárskych zápisníc, zmlúv, certifikátov a ďalších dokladov, ktoré nie sú on line prístupné v iných štátnych registroch.

Občania si ukladajú predovšetkým rodné, sobášne a úmrtné listy, rozsudky, vysvedčenia, diplomy, výučné listy a iné osobné dokumenty.

Vďaka vopred stanoveným podmienkam o vydaní uloženej listiny a vďaka systému on-line je umožnené, aby k listine bol prístup na ktoromkoľvek notárskom úrade v SR po splnení vopred definovaných podmienok pre vydanie.

Vďaka tomuto riešeniu má klient možnosť v ktorejkoľvek časti Slovenska získať osvedčený odpis z listín, ktoré si do systému uložil.

Napríklad v prípade, ak originál tejto listiny z rôznych príčin nemáte pri sebe a danú listinu potrebujete, prípadne ako splnomocniteľ uložíte plnomocenstvo s tým, že si toto plnomocenstvo môže splnomocnenec vybrať na ktoromkoľvek notárskom úrade na Slovensku.

Prístup do archívu je chránený prostredníctvom osobných certifikátov notárov a nimi poverených pracovníkov. Pred uložením do archívu sú listiny podpísané digitálnym certifikátom notára. Na prenos údajov sa používa bezpečný prenosový protokol, pričom listiny sa prenášajú v šifrovanej podobe, rovnako sú v šifrovanej podobe uložené v archíve. Hlavným prínosom elektronického archívu nie je náhrada papiera za digitálnu formu, ale podstatné skvalitnenie procesov spojených s preukazovaním a dostupnosťou právnych skutočností, ktorých nositeľom sú listiny zaregistrované v archíve. Prístupnosť archívu otvára široké možnosti pre elektronizáciu služieb verejnej správy, kde takéto právne skutočnosti treba preukazovať.

Poplatky sa odlišujú podľa typu uloženej listiny a doby uloženia, bližšie informácie poskytneme telefonicky alebo mailom na vyžiadanie.

Notár každý rok v období od 01. septembra do 15. decembra registruje oprávnené právnické osoby pre zaradenie do zoznamu prijímateľov 2 % dane.

Viac informácií nájdete na www.rozhodni.sk.

Verejnou listinou je listina, na ktorých je odtlačok pečiatky slovenského orgánu/úradu alebo úradnej osoby a podpis úradnej osoby. Verejnou listinou sú aj osvedčovacie doložky vyhotovené v rámci notárskej činnosti podľa § 56 ods. 2. Notárskeho poriadku (napr. vidimácia a legalizácia).

Preto verejnou listinou je nielen listina, ktorú vyhotovil slovenský orgán, ale aj listina, ktorú takýto orgán len potvrdil, napríklad splnomocnenie, na ktorom notár osvedčil správnosť podpisu osoby.

Rozhodujúce je, či na písomnosti je odtlačok úradnej pečiatky alebo podpis úradnej osoby. Dôkazná sila verejnej listiny je vyššia, než listiny súkromnej. Ak sa nedokáže opak, považujú sa skutočnosti uvedené vo verejnej listine za pravdivé bez ďalšieho zisťovania. Obsah listiny súkromnej je potrebné dokazovať.

I. Verejné listiny vydané slovenskými orgánmi

vyžadujú na svoje použitie pred orgánmi cudzieho štátu alebo pred orgánmi v cudzine vyššie overenie (tzv. konzulárnu superlegalizáciu) alebo tzv. apostil (ďalej len „vyššie overenie“).

Vyššie overenie verejných listín vo vzťahu k Českej republike sa spravidla nevyžaduje.

Vo vzťahu k niektorým ďalším štátom sa nevyžaduje vyššie overenie slovenských justičných verejných listín (bod II.), ak sa predkladajú súdom cudzieho štátu.(1)

Orgány, ktoré vykonávajú vyššie overenie justičných verejných listín sú uvedené v bode II. a orgány, ktoré vykonávajú vyššie overenie verejných listín vydaných inými (nie justičnými) orgánmi sú uvedené v bode III.

Čo je predmetom vyššieho overenia?

Predmetom vyššieho overenia je hodnovernosť podpisu, funkcie osoby, ktorá listinu podpísala, a pravosť pečate alebo odtlačku pečiatky na listine. Vyššie overenie sa vykonáva aj na znalecké a prekladateľské doložky. Vyšším overením sa neoveruje obsah alebo pravdivosť obsahu verejnej listiny, znaleckého posudku či prekladu.

Ak na písomnosti je odtlačok úradnej pečiatky a podpis úradnej osoby alebo ak listina obsahuje doložku s odtlačkom úradnej pečiatky a podpisom úradnej osoby, podlieha vyššiemu overeniu.

II. Justičné verejné listiny

t.j. listiny vydané alebo osvedčené orgánmi alebo úradnými osobami v pôsobnosti rezortu ministerstva spravodlivosti, overujú orgány s takto rozdelenou pôsobnosťou:

A. Krajské súdy overujú tieto listiny:

1. listiny vydané (alebo osvedčené) okresnými súdmi v územnom obvode týchto krajských súdov,
2. listiny vydané notármi alebo súdnymi exekútormi so sídlom v územnom obvode týchto krajských súdov,
3. listiny, ktorých správnosť osvedčili notári so sídlom v územnom obvode týchto krajských súdov (tzv. overené fotokópie listín - vidimácia); správnosť odpisu listiny, ktorá sa má použiť v cudzine musí osvedčiť notár nie ním poverený zamestnanec
4. listiny, na ktorých notári so sídlom v územnom obvode týchto krajských súdov osvedčili pravosť podpisu (legalizácia), pravosť podpisu na listine, ktorá sa má použiť v cudzine, musí osvedčiť notár, nie ním poverený zamestnanec.
5. preklady do cudzieho jazyka vyhotovené súdnymi prekladateľmi zo zoznamu prekladateľov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR v elektronickej forme Pozor: ak ide o preklad slovenskej verejnej listiny do iného jazyka, musí byť aj vlastná verejná listina opatrená vyšším overením príslušným orgánom (podľa bodu II alebo III). Odporúča sa zabezpečiť si takéto overenie ešte pred odovzdaním listiny na preklad prekladateľovi.
6. posudky vyhotovené znalcami zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR v elektronickej forme

B. MINISTERSTVO SPRAVODLIVOSTI SLOVENSKEJ REPUBLIKY

je príslušné overovať len ostatné listiny vydané justičnými orgánmi, ktoré nie sú uvedené v bodoch A. 1/ až 6/ vyššie (napr. listiny vydané krajskými súdmi, najvyšším súdom)

III. Verejné listiny vydané inými orgánmi

overujú spravidla príslušné orgány rezortu, do ktorého pôsobnosti patrí orgán, ktorý verejnú listinu vydal (potvrdil). Takto spravidla:

1. MINISTERSTVO VNÚTRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

overuje verejné listiny vydané v jeho rezorte (napr. doklady o štátnom občianstve, živnostenské listy, rozhodnutia o osobnom stave a pod.) s výnimkou listín, ktoré overujú obvodné úrady (uvedené v bode 2 ).

2. OKRESNÉ ÚRADY

overujú

1. matričné doklady (okrem rozhodnutí o osobnom stave) (napr. rodný, sobášny, úmrtný list ),
2. verejné listiny vydané orgánmi samosprávy (napr. potvrdenie o žití, potvrdenie o pobyte – okrem hl. mesta Bratislava (4) a pod.),

3. MINISTERSTVO ŠKOLSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

overuje verejné listiny vydané v jeho rezorte, najmä listiny vydané vysokými školami, strednými a základnými školami (napr. diplomy, doklad o vysokoškolskom štúdiu, doklad o vykonaných skúškach, doklad o udelení vedecko-akademickej alebo umelecko-akademickej hodnosti) s výnimkou stredných zdravotníckych škôl ;

4. MINISTERSTVO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

overuje verejné listiny vydané v jeho rezorte (napr. doklad o odbornej kvalifikácii zo Slovenskej zdravotníckej univerzity, maturitné vysvedčenia zo stredných zdravotníckych škôl)

5. MINISTERSTVO OBRANY SLOVENSKEJ REPUBLIKY

overuje verejné listiny vydané v rezorte ministerstva obrany (napr. listina o vykonaní vojenskej služby v Armáde SR) .

6. MINISTERSTVO ZAHRANIČNÝCH VECÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY

overuje verejné listiny, ktorých overenie nepatrí žiadnemu z orgánov uvedených vyššie (napr. výpisy s registra trestov Generálnej prokuratúry SR, listiny daňových úradov, výpisy z katastra nehnuteľností, certifikáty Št. ústavu pre kontrolu liečiv a pod.)

IV. Formy vyššieho overenia justičných verejných listín

A. Osvedčenie - tzv. apostil

Vo vzťahu k štátom, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru o zrušení požiadavky vyššieho overenia zahraničných verejných listín (ozn.č. 213/2002 Z.z.) a ktoré sú uvedené nižšie, vydá krajský súd alebo ministerstvo spravodlivosti (podľa príslušnosti uvedenej v bode II vyššie) osvedčenie - tzv. apostil.

Verejnú listinu opatrenú apostilom možno použiť bez ďalšieho overenia v ktoromkoľvek zmluvnom štáte dohovoru a pred ktorýmkoľvek jeho orgánom.

Krajský súd alebo ministerstvo spravodlivosti umiestni apostil len na listinu uvedenú v bode II. vyššie

Správny poplatok za vydanie apostilu krajským súdom alebo ministerstvom spravodlivosti je 10.- eur (5) a hradí sa v kolkových známkach, príp. v hotovosti do pokladne súdu

Apostil sa vydá, ak sa má verejná listina použiť v niektorom z týchto štátov:

Albánsko, Andorra, Antigua a Barbuda, Argentína, Arménsko, Austrália, Azerbajdžan, Bahamy, Barbados, Belgicko, Belize, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Botswana, Brunei, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Čierna Hora, Čína (len zvláštne správne jednotky Hong Kong a Macao), Dánsko, Dominika, Ekvádor, Estónsko, Fidži, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Grenada, Gruzínsko, Holandsko, Honduras, Chorvátsko, India, Írsko, Island, Izrael, Japonsko, Juhoafrická republika, Kapverdská republika, Kazachstan, Kirgizsko, Kolumbia, Kookove ostrovy, Kórea (južná), Kostarika, Lesotho, Libéria, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Macedónia (Bývalá juhoslovanská republika), Maďarsko, Malawi, Malta, Marshallove ostrovy, Maurícius, Mexiko, Moldavsko, Monako, Mohgolsko, Namíbia, Nemecko, Nikaragua, Niue, Nórsko, Nový Zéland, Omán, Panama, Paraguaj (od 30.8.2014), Peru, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Ruská federácia, Salvador, Samoa, San Marino, Seychely, Slovinsko, Spojené štáty americké, Srbsko, Surinam, Svazijsko, Sv. Lucia, Sv. Kitts a Nevis, Sv. Tomáš a Principov ostrov, Sv. Vincent a Grenadíny, Španielsko, Švajčiarsko, Švédsko, Taliansko, Tonga, Trinidad a Tobago, Turecko, Ukrajina, Uruguay, Uzbekistan, Veľká Británia, Vanutu, Venezuela.

B. Konzulárna superlegalizácia

Ak sa má slovenská verejná listina použiť v štáte, ktorý nie je uvedený v bode A. vyššie, vyžaduje sa konzulárne vyššie overenie.

PRE JUSTIČNÚ VEREJNÚ LISTINU (BOD II. VYŠŠIE) TO ZNAMENÁ, ŽE SA MUSÍ OVERIŤ V TROCH ETAPÁCH

1. najprv ju overí krajský súd alebo ministerstvo spravodlivosti (podľa príslušnosti uvedenej v bode II. vyššie);
2. takto overenú písomnosť treba potom predložiť konzulárnemu odboru Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Pražská 1, 833 36 Bratislava;
3. po overení konzulárnym odborom MZV a EZ SR musí listinu ešte ďalej overiť zastupiteľský úrad (veľvyslanectvo, resp. konzulát) toho štátu, v ktorom sa listina má použiť. Informáciu o príslušnom zastupiteľskom úrade poskytne v prípade potreby konzulárny odbor.
4. Správny poplatok za overenie krajským súdom alebo ministerstvom spravodlivosti je 5 eur za overenie úradného podpisu na listine (za každý podpis) a 5 eur za overenie úradnej pečiatky (za každý odtlačok) (6), t.j. spolu 10 eur, ak listina obsahuje jeden úradný podpis a jednu úradnú pečiatku. Správny poplatok sa hradí v hotovosti do pokladne

V. Apostilné orgány zmluvných štátov

zoznam orgánov oprávnených vydávať osvedčenia nájdete tu.

Notár osvedčuje skutočnosti, s ktorými sa viažu právne následky a spisuje o nich notársku zápisnicu.

Obsahom notárskej zápisnice musí byť nielen verné zachytenie samotného priebehu losovania, ale aj popis všetkých skutočností, ak majú právny význam pre posúdenie, že k výsledku osvedčovaného deja sa dospelo v súlade s pravidlami stanovenými pre danú vec. Notár preto musí posúdiť, či v danej veci postačí osvedčiť priebeh samotného losovania alebo či obsahom osvedčenia musí byť aj zachytenie priebehu právne významných predchádzajúcich postupov či skutočností. Zmyslom spísania notárskej zápisnice je jej prípadné použitie ako dôkazu o skutočnom postupe v rámci osvedčovaného deja a preto musí byť spísaná tak, aby z porovnania jej obsahu s právnou úpravou či pravidlami osvedčovaného deja mohol byť následne v prípade potreby na jej základe urobený záver:

• či právna úprava či pravidlá boli v danom prípade dodržané či porušené
• či boli dodržané zásady transparentnosti

Obsahom notárskej zápisnice nemôže byť vlastné hodnotenie notára, či osvedčovaný dej prebehol v súlade so stanovenými pravidlami.

Notár osvedčuje priebeh dobrovoľných dražieb, zabezpečuje registráciu oznámenia o dražbe v Notárskom centrálnom registri dražieb.

Dobrovoľná dražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho alebo iného práva k predmetu dražby (nehnuteľnosti), konané na základe návrhu navrhovateľa. Licitátor sa obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk. Pri tomto verejnom konaní prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby na osobu, ktorá urobí najvyššiu cenovú ponuku na kúpu predmetu dražby. Dobrovoľná dražba môže byť aj neúspešná, ak ju licitátor ukončí z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie cenové podanie na kúpu predmetu dražby.

Vydržanie je osobitým originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva. Zákonná úprava vydržania nadväzuje na úpravu držby v zmysle § 129 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení. Prostredníctvom vydržania sa poskytuje držiteľovi zákonná možnosť transformácie dlhotrvajúcich vzťahov oprávnenej držby na vlastnícke právo. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním musia existovať nasledovné predpoklady ustanovené zákonom:

1. spôsobilý predmet vydržania – akákoľvek vec, ktorá môže byť predmetom vlastníctva, okrem vecí, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb
2. oprávnená držba nadobúdateľa veci v zmysle § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení,
3. trvanie držby – oprávnená držba veci musí trvať minimálne zákonom stanovenú dobu, pri hnuteľných veciach tri roky a pri nehnuteľných veciach desať rokov; do tejto doby sa započítava aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca,
4. držba musí byť po celú dobu nerušená,
5. držba musí byť dobromyseľná,
6. musí byť preukázaný titul nadobudnutia (o čom svedčí dlhotrvajúca, nepretržitá a nerušená držba)

Právnym následkom splnenia všetkých zákonom predpísaných predpokladov vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci.

Presné ustanovenia v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka v platnom znení uvádzajú:

1. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
2. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
3. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
4. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.“

Za okamih nadobudnutia vlastníckeho práva treba považovať uplynutie vydržacej doby. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa teda nevyžaduje ešte aj ďalšia právna skutočnosť vo forme konštitutívneho rozhodnutia štátneho orgánu. V niektorých prípadoch však v záujme zabezpečenia právnej istoty vo vzťahoch, ktorých predmetom sú nehnuteľnosti, vydržanie ako právna skutočnosť spôsobujúca zmenu v subjekte vlastníctva sa musí verejne preukázať, osvedčiť a deklarovať. Skutočnosť nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním v nesporných prípadoch na účely zápisu do katastra nehnuteľností osvedčuje notár. Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vyhotovuje notár vo forme notárskej zápisnice. Pozemky, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu (napr. pozemky tvoriace korytá vodných tokov) nie sú spôsobilé byť predmetom vydržania.

Predpoklady nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sú v zmysle §151o ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení obdobné ako pri nadobudnutí vlastníckeho práva v zmysle §134 Občianskeho zákonníka v platnom znení. To znamená, že subjekt nadobúdajúci toto právo musí byť jeho oprávneným držiteľom po zákonom ustanovenú dobu a držba musí byť nepretržitá. Oprávneným držiteľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je ten, kto ho vykonáva pre seba a je so zreteľom na všetky na všetky okolnosti dobromyseľný, že má k veci uplatňované právo. Osoba nadobudne toto právo po nepretržitom desaťročnom výkone tohto práva. Desaťročná lehota prichádza do úvahy vzhľadom na to, že práva z vecných bremien sa týkajú iba nehnuteľností. Vydržaním nemožno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k veciam, ktoré v zmysle §134 Občianskeho zákonníka v platnom znení môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo určených právnických osôb. Nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním v nesporných prípadoch osvedčuje notár za rovnakých podmienok ako pri nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Rovnako sa postupuje aj pri vykonávaní zápisu do katastra nehnuteľností vo forme záznamu.

I. Vývoj

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. držbu a vydržanie až do novelizácie (zákonom č. 131/1982 Zb.), t.j. do 1.apríla 1983 neupravoval. Až uvedená novela Občianskeho zákonníka v ustanoveniach § 132a, § 135a novo upravila ochranu držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 1.4.1983, s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 1.4.1984. Podľa tejto úpravy vlastníctvo k veci, ktorá mohla byť v osobnom vlastníctve, nadobudol občan, ktorý mal nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov, s vecou nakladal ako so svojou a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný, že mu vec patrí. Podľa uvedenej úpravy nebolo možné nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. V prípade pozemkov bolo vydržanie upravené osobitne. Vydržať bolo možné iba pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania. Vlastníctvo k takémuto pozemku však nadobudol štát. Občan nadobudol zo zákona právo na uzatvorenie dohody o osobnom užívaní.

Čo sa týka daní, keďže vydržaním nehnuteľnej veci, ako je spomenuté vyššie, sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom tejto veci, je potrebné spomenúť, že účinnosťou od 1.januára 2005 bola daň z prevodu a prechodu nehnuteľností zrušená. Do tohto obdobia platilo zdaňovanie prechodu nehnuteľností nadobudnutých vydržaním. Predmetom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností v zmysle § 9 zákona č. 318/92 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností (ďalej len „ zákon č. 318/92 Zb.“), bol okrem iného aj odplatný prechod nehnuteľnosti a nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Základom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností v zmysle § 10 ods. 1 citovaného zákona bola odplata, prípadne úhrada za nehnuteľnosť, pričom sa vychádzalo z dohodnutej ceny, minimálne z ceny podľa cenových predpisov. Daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností v zmysle § 8 ods.1 zákona č. 318/92 Zb. bol nadobúdateľ. Daňová povinnosť v zmysle § 19 písm. b) zákona č. 318/92 Zb. vznikla daňovníkovi vkladom do katastra nehnuteľností a v lehote 60 dní odo dňa vzniku daňovej povinnosti bol povinný podať daňové priznanie k dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. V zmysle citovaného zákona nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam titulom vydržania nebolo v zmysle § 18 zákona č. 318/92 Zb. oslobodené od dane z prechodu nehnuteľností.

II. Náležitosti osvedčenia o vydržaní

a) Procesné náležitosti

Procesné náležitosti a procesný postup bol spresnený novelou Notárskeho poriadku, zákonom č. 397/2000 Z. z. v platnom znení, v ktorého § 63 sa uvádza:

„Osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa vydáva formou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica musí obsahovať

a) osobné vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu, najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby (takéto vyhlásenie účastník nemôže urobiť v zastúpení inou osobou) K vyhláseniu účastník dokladá

1. vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, alebo ich právnych nástupcov, ak sú tieto osoby známe, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady; pravosť podpisu osôb na vyjadrení musí byť úradne osvedčená,
2. vyjadrenie obce, v ktorej katastrálnom území sa nehnuteľnosť nachádza, že vznikom vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy,
3. vyjadrenie právnickej osoby, ktorá je príslušná na správu nehnuteľností podľa osobitného predpisu alebo má právo nakladať s nehnuteľnosťami podľa osobitného predpisu, že nemá k vzniku vlastníckeho práva alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu výhrady, ak ide o nehnuteľnosti mimo zastavaného územia obce,
4. označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností,
5. uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Ide o súhrn právnych skutočností, ktorých preukázanie zákon vyžaduje. Ak ich žiadateľ nepredloží, nenaplnia sa tým podmienky pre uskutočnenie požadovaného úkonu a notár postupuje v zmysle § 36 Notárskeho poriadku v platnom znení:

1. Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný úkon len vtedy, ak odporuje zákonu alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom
2. Notár môže odmietnuť vykonať požadovaný právny úkon aj vtedy, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov.

Notársku zápisnicu o osvedčení vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zašle notár príslušnému okresnému úradu - katastrálnemu odboru. V rámci súčinnosti pri správe a vedení katastra v takomto prípade okresný úrad vykoná záznam bez návrhu. Ak by notár túto svoju povinnosť nesplnil, zákon vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe umožňuje podať toto osvedčenie ako súčasť návrhu na vykonanie záznamu okresnému úradu - katastrálnemu odboru.

b) Hmotnoprávne náležitosti

1. Spôsobilý subjekt a predmet vydržania

Vydržať vlastnícke právo možno len voči doterajšiemu vlastníkovi. Spôsobilým subjektom, ktorý môže vydržať vec alebo vecné právo zodpovedajúce vecnému bremenu, je osoba fyzická alebo právnická, spôsobilá na právne úkony.

Nadobudnúť vlastníctvo možno k všetkým veciam, ktoré zákon z toho nevylučuje (§ 134 ods. 2, OZ). Predmet vydržania alebo právo, musia byť určité. Zásadne platí, že možno vydržať aj spoluvlastnícky podiel, ak sú splnené podmienky vydržania.

2. Vstup do oprávnenej držby

Obsahom vlastníckeho práva je držba veci vlastníkom a aj detencia je držbou a z právneho hľadiska oprávnenou, ale bez účinkov na vydržanie.

Do oprávnenej držby mohol oprávnený držiteľ vstúpiť z rôznych dôvodov. Podmienkou je (aj bolo), aby dobromyseľne s vecou, ako svojou začal nakladať, alebo právo vykonávať. Mohlo sa tak stať na základe zmluvy, ktorá nemala náležitosti, ale zmluvné strany ju rešpektovali, vlastník ako dlžník odovzdal nehnuteľnosť veriteľovi s tým, že pokiaľ mu dlh do určitého času nesplatí prenecháva mu do vlastníctva predmetnú nehnuteľnosť, realizuje sa kúpa nehnuteľnosti s tým, že zmluvné strany si plnia a vyhotovenie zmluvy odložia na neskorší termín a v priebehu vydržacej doby k tomu nedôjde. Základnou podmienkou je, že vlastník v úmysle vzdať sa svojho vlastníctva v prospech držiteľa odovzdá mu predmet vydržania do užívania a držiteľ s úmyslom, že vec nadobúda do svojej moci, ako vlastník, aj keď obidvaja si boli vedomí, že formálne k prevodu vlastníctva nedochádza, ale že stav, ktorý nastal, rešpektujú.

3. Oprávnená držba a jej náležitosti

Držba musí byť oprávnená, dobromyseľnosť sa vyžaduje po celý čas vydržania. Prakticky však v tom rozdiel nie je. Držba musí byť nerušená, v prípade pochybnosti sa predpokladá, že držba je oprávnená (§ 130 ods. 1 OZ). Vyvodiť z toho treba aj ten záver, že ak niekto spochybňuje oprávnenosť držby, je na ňom dôkazné bremeno preukázať, že držba nie je oprávnená.

Pokiaľ pôjde o nekvalifikovaný zásah zo strany iných osôb, oprávnený držiteľ má práva na ochranu obdobné ako vlastník (§ 130 ods. 2 OZ).

4. Vydržacia doba

Vydržacia doba je v OZ stanovená jednotne, pre hnuteľné veci trojročná, pre nehnuteľné desaťročná (§ 134 ods. 1 OZ). Do vydržacej doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca oprávneného držiteľa (§ 134 ods. 3 OZ).

5. Zavŕšenie vydržania

Zavŕšením vydržania je nadobudnutie vlastníctva. Ide o spôsob nadobudnutia vlastníctva na základe „iných skutočností ustanovených zákonom“ (§ 132 ods. 1 OZ). Týmto spôsobom možno vlastníctvo nadobudnúť, len ak tieto zákonom predvídané skutočnosti nastanú, teda, sú výsledkom oprávnenej držby a nie cieľom. K nadobudnutiu vlastníctva dochádza zo zákona, ale vyžaduje sa jeho deklarovanie úradným orgánom na to stanoveným. V sporných prípadoch, ale aj v nesporových, kde je podaný návrh na súd, rozhoduje o tom súd. Podľa tohto ustanovenia, „návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem“. Deklarovanie nadobudnutia vlastníctva titulom vydržania tam, kde nie je vec sporová, môže vykonať aj notár notárskym osvedčením (už citované ustanovenie § 63 Notárskeho poriadku), pri splnení požadovaných podmienok. Aj tu môže tak urobiť len na žiadosť oprávneného držiteľa, ktorý má na tom právny záujem.

Medzi deklarovaním vydržania súdnym rozsudkom a osvedčením notára je čo do právnej sily rozdiel. Právoplatný rozsudok konštituuje vlastníctvo, bez možnosti ho spochybniť právnymi prostriedkami. Odlišná je právna sila osvedčenia o vydržaní, vydaného notárom. Nesporné je, že ide o verejnú listinu s plnými právnymi dôsledkami. Toto osvedčenie má však povahu listiny a nie právneho aktu vydaného štátnym orgánom. Ak neboli splnené podmienky pre vydanie osvedčenia, jeho vydaním sa nedostatok týchto podmienok nekonvaliduje. Osoba spochybňujúca oprávnenosť takého osvedčenia, ak preukáže naliehavý právny záujem, že podmienky pre jeho vydanie splnené neboli, môže sa domáhať na súde, aby vyslovil, že toto osvedčenie je právne neúčinné, a to bez časového obmedzenia.

III. Zápis do katastra

V zmysle § 34 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) sa práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 tohto zákona, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.

Okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby. Návrh na vykonanie záznamu sa musí podať písomne a musí obsahovať:

• meno (obchodný názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) navrhovateľa
• označenie okresného úradu, ktorému je návrh adresovaný
• verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti
• označenie príloh

Okresný úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona. Ak je verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do katastra.

IV. Premlčanie a započítanie času

Pre začiatok a trvanie vydržacej doby sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby (§111 a nasl. Občianskeho zákonníka). Primerané použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o premlčaní na začiatok a trvanie doby potrebnej na vydržanie vlastníckeho práva dokazuje, že vydržacia doba je doplnením pravidiel o premlčaní. Tieto ustanovenia z premlčania zásadne vylučujú premlčanie vlastníckeho práva, ale uplynutie rovnakej doby, za splnenia zákonných podmienok, odôvodňuje záver o zániku vlastníckeho práva u doterajšieho vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva u inej osoby než vlastníka. Po uplynutí vydržacej doby sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok. Podľa ustanovení katastrálneho zákona sa však vyžaduje aspoň deklarácia tohto nového právneho stavu.

Plynutie premlčacej doby v zmysle §111 – 114 Občianskeho zákonníka v platnom znení:

1. Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
2. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
3. Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už začaté premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom, keď bude týmto osobám ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie.
4. Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.
5. Pri započítaní času, pokiaľ ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa Občianskeho zákonníka účinného od 1. januára 1992, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.